Máme 

sPrávne

riešenia

1. Úprava plynutia lehôt,
2. Úprava spôsobu hlasovania kolektívnych orgánov právnických osôb,
3. Obmedzenie pôsobnosti dražobníkov, súdnych exekútorov a správcov v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021,

1. V zmysle článku XIII. bodu 4. Zákona:

§ 8

Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,

a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,

b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

§ 9

(1) Ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

(2) Ak však vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že odsek 1 sa nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.“

Zákonodarca vytvoril túto právnu úpravu z dôvodu potreby vyriešenia neprístupnosti určitých činností súdov, v dôsledku „tvrdého lockdownu“ na našom území, ktorý zapríčinil jednak odročovanie väčšiny pojednávaní na súdoch a taktiež obmedzil prístup osôb zainteresovaných v súdnych konaniach ku súdu.

Prakticky toto ustanovenie znamená neplynutie premlčacej doby v prípadoch, ak sa určitý subjekt chce domáhať svojich zákonných práv na súdoch v Slovenskej republike (písmeno a) § 8). Ak by teda všeobecná premlčacia doba (trojročná) mala uplynúť 28. februára 2021, tak reálne v tento deň neuplynie, nakoľko v období od nadobudnutia účinnosti Zákona (19.01.2021) do dňa 28.02.2021 neplynula. V zmysle Zákona by teda takáto premlčacia doba uplynula až 40 dní po dni 28.02.2021, pretože presne 40 dní táto premlčacia doba neplynula.

Sme názoru, že v dôsledku nezlepšujúcej sa pandemickej situácie na našom území, sa v budúcnosti môže doba počas ktorej nebude plynúť premlčacia doba ešte predlžovať.

Čo sa týka úpravy v § 8 písm. b) zákona 62/2020 Z. z., ktorý sa menil zákonom 9/2021 Z. z., tá z praktického hľadiska znamená, že ak premlčacia doba uplynula v období od 31.12.2020 do 19.01.2021, tak takáto doba reálne neuplynie skôr ako 30 dní pod nadobudnutí účinnosti zákona (zákona nadobudol účinnosť dňa 19.01.2021).

Nový § 8 zákona 62/2020 Z. z. teda upravuje hmotnoprávne lehoty a ich neplynutie. Čo sa týka neplynutia procesnoprávnych lehôt, tak to je upravené v novom § 9 zákona 62/2020 Z. z.. V zmysle tohto ustanovenia neplynú procesnoprávne lehoty v obdobú od 19.01.2021 do 28.02.2021 (aj tu predpokladáme, že doba môže byť v budúcnosti predĺžená). Avšak čo sa týka trestných konaní, tam to platí len: „o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.“

Čo sa týka procesnoprávnych lehôt, je potrebné uviesť, že súd ma právomoc nepoužiť ustanovenie § 9. „Ak však vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že odsek 1 sa nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.“

• V zmysle článku XIII. bodu 3. Zákona:  

§ 5 znie:

㤠5

(1) Kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov.

(2) Ak podmienky rozhodovania podľa odseku 1 nevyplývajú zo zákona, vnútorných predpisov alebo stanov, určí ich v prípade, ak ide o najvyšší orgán právnickej osoby, štatutárny orgán konajúci s náležitou starostlivosťou, a v prípade iného orgánu ich určí tento orgán. Tieto podmienky musia byť členom orgánu oznámené v dostatočnom predstihu pred rozhodovaním.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj na veriteľské orgány; podmienky rozhodovania podľa odseku 1 určí ten, kto ich zasadnutie zvoláva.“.

Dané ustanovenie prakticky upravuje vnútorné predpisy právnických osôb, v prípade ak tieto právnické osoby nemajú vo svojich vnútorných predpisoch stanovené možnosť korešpondenčného hlasovania. Ide rovnako o reakciu na potrebu úpravu určitých procesov s dôsledku „tvrdého lockdownu“ na našom území.

Prakticky to teda môže znamenať napríklad to, že akciová spoločnosť, ktorá v rámci svojich vnútorných predpisov nemá upravenú možnosť korešpondenčného hlasovania valného zhromaždenia, môže takéto hlasovanie uskutočniť, pričom takéto hlasovanie bude platné v zmysle zákona. Podmienky takéhoto rozhodovania má v prípade potreby určiť štatutárny orgán spoločnosti.

• V zmysle článku XIII. bodu 4. Zákona sa za § 7 dopĺňa okrem spomínaných § 8 a 9 aj § 10, ktorý upravuje obmedzenie pôsobnosti dražobníkov, súdnych exekútorov a správcov počas „tvrdého lockdownu“.  

§ 10

„Dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 28. februára 2021 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaný v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 je neplatný. Súdny exekútor je v čase do 28. februára 2021 povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti.“

Toto ustanovenie prakticky prikazuje v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021 upustiť od vykonávania dražieb, speňažovania majetku dlžníka, a takisto od vykonania exekúcie nehnuteľnosti. Ak by niektorý zo spomínaných subjektov tento zákaz porušil, ich úkon by bol neplatný.

Ústavný súd návrh prezidentky SR prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Nasledovne rozhodol, že pozastavuje účinnosť § 58 od. 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 286/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Znenie dotknutého paragrafu je nasledovné:

 „Právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené.“Náš názor: rozhodnutie Ústavného súdu SR je legitímne a správne. Uplatňovanie napadnutého ustanovenia totiž môže ohroziť základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnymi úradnými postupmi orgánov verejného zdravotníctva pri vykonávaní protiepidemických opatrení u všetkých osôb, ktorých sa tieto opatrenia dotknú. Nakoľko sa tieto opatrenia prijímajú plošne a týkajú sa nášho každodenného života, je tým dotknutá rozsiahla skupina ľudí. Táto hrozba je navyše bezprostredná, nakoľko v súčasnosti budú orgány verejného zdravotníctva urýchlene konať a prijímať protiepidemické opatrenia na základe zákona o ochrane zdravia.

Zavedenie nového trestného činu ohýbania práva, ktoré bude označené § 326a je v nasledovnom znení:

1. „Kto ako sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
2. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
   • na chránenej osobe, alebo
   • z osobitného motívu.“

Nový trestný čin ohýbania práva je inšpirovaný nemeckou právnou úpravou, konkrétne § 339 nemeckého trestného zákona. Podľa skutkovej podstaty sa predmetného trestného činu dopustí sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu, ktorý sa pri pojednávaní alebo rozhodovaní v právnej veci dopustí ohýbania práva v prospech alebo na ujmu inej strany, t. j. zvýhodňuje alebo poškodzuje niekoho, koho sa jeho konanie, či rozhodnutie dotýka, pričom trestná sadzba trestu odňatia slobody je vo výmere od jedného do päť rokov. Subjektom trestného činu ohýbania práva môže byť sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského konania. Z predmetného znenia trestného činu ohýbania práva je teda zrejmé, že tento trestný čin nebude dopadať na iných verejných činiteľov. Takéto zúženie subjektov tohto trestného činu oproti nemeckej právnej úprave, ktorá zahŕňa aj iných verejných činiteľov (prokurátor, policajt, notár, súdny exekútor, primátor, pracovník katastra nehnuteľností, minister, pracovník správcu s rozhodovacou činnosťou, vyšší súdny úradník a pod.), nepovažujeme za najšťastnejšie, nakoľko v právnych veciach rozhoduje celé spektrum verejných činiteľov, prípadne iné osoby, ktoré síce nemajú postavenie verejného činiteľa, avšak môžu rozhodovať o podstatných právnych otázkach. Objektom trestného činu ohýbania práva je ochrana výkonu spravodlivosti, či záujem na riadnom uplatňovaní a výklade právnych noriem štátu a to nielen v súlade s ich jazykovým vyjadrením, ale aj v súlade s ich významom, obsahom či účelom. Aby mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu ohýbania práva musí ísť zo strany páchateľa o úmyselné konanie, t.j. subjekt trestného činu musí mať vedomosť o tom, že zneužíva právnu normu takým spôsobom, aby svojím rozhodnutím úmyselne poskytol neoprávnenú výhodu, alebo neoprávnene poškodil adresáta rozhodnutia. Oproti nemeckému zneniu zákona sa v slovenskej právnej úprave pre spáchanie trestného činu ohýbania práva nebude vyžadovať, aby sa jednalo o závažný spôsob konania. Nový trestný čin ohýbania práva bude v zmysle zmeny Trestného poriadku spadať do právomoci Špecializovaného trestného súdu.

Na záver ešte dodávame, že v súvislosti so zavedením trestného činu ohýbania práva je vysoká pravdepodobnosť, že to bude mať za následok podávanie množstva trestných oznámení osobami, ktoré nebudú spokojné s výsledkom konania, prípadne iných osôb, ktoré by na výsledku konania mohli mať záujem. Výsledkom zavedenia tohto trestného činu môže byť vytvorenie akéhosi ďalšieho konania, v ktorom sa bude mimo riadne a mimoriadne opravné prostriedky opätovne preskúmavať správnosť pôvodného právneho názoru sudcu, prísediaceho sudcu alebo rozhodcu rozhodcovského súdu.

Otázkou zostáva aj nutnosť zavedenia trestného činu ohýbania práva, keď v súčasnosti náš právny poriadok obsahuje trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa v zmysle § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, prípadne trestný čin marenie úlohy verejným činiteľom v zmysle § 327 Trestného zákona, ktoré dostatočne pokrývajú konania, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako nový trestný čin ohýbania práva.

Obchodný register už len elektronicky

Od 01.10.2020 je možné podať návrh na zápis, zmenu alebo výmaz zapísaných údajov už iba elektronickou formou. Touto novelizáciou za zavŕšil proces kompletnej elektronizácie obchodného registra. Už iba v elektronickej podobe bude fungovať aj Zbierka listín obchodného registra.

Sprísnenie podmienok pre výkon funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti

Osoba, ktorá je vedená ako „povinný“ v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie, teda osoba voči ktorej je vedená exekúcia sa po novom nemôže stať konateľom v spoločnosti s ručením obmedzeným. Takáto osoba rovnako nemôže nadobúdať obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným prechodom, previesť svoj obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným (a to ani na iného spoločníka, ani na inú osobu) a takisto nemôže takáto osoba ani založiť spoločnosť s ručením obmedzeným.

Potreba zapisovania ďalších údajov o osobách zapisovaných do OR

Zmena rozsahu zapisovaných osôb sa týka predovšetkým štatutárneho orgánu spoločnosti, členov štatutárneho orgánu spoločnosti alebo jediného akcionára akciovej spoločnosti. V určitej miere sa ale týka aj mnohých ďalších subjektov zapisovaných do OR. Toto zapisovanie väčšieho množstva údajov by malo navýšiť ochranu jednotlivých subjektov v podnikateľskom prostredí. Napríklad pri jedinom akcionárovi akciovej spoločnosti, je po novom potrebné do obchodného registra zapísať aj jeho rodné číslo alebo iný identifikačný údaj.

Zmena spôsobu likvidácie obchodných spoločností a družstva

Novela obchodného zákonníka sa v nemalej miere dotkla aj spôsobu likvidácie obchodných spoločností a družstva. V zmysle novej právnej úpravy predovšetkým spoločnosť nevstupuje do likvidácie dňom rozhodnutia o zrušení spoločnosti, ale až dňom zápisu likvidátora do obchodného registra. Okrem toho sa mení aj napríklad aj spôsob prihlasovania pohľadávok veriteľov a taktiež spôsob ich uspokojovania.

Ďalšie zmeny účinné od 1.10.2020

Okrem už spomínaných zmien by sme ešte radi podotkli, že určité zmeny nastali aj v oblasti porušenia povinnosti ukladania individuálnej účtovnej závierky do obchodného registra včas, kde po novom hrozí zrušenie obchodnej spoločnosti bez návrhu, v prípade ak spoločnosť nestihne uložiť účtovnú závierku do 9 mesiacov od zostavenia účtovnej závierky, pričom sa omešká s plnením tejto povinnosti o viac ako 6 mesiacov. Ďalej sa vyžaduje pri súhlase vlastníka nehnuteľnosti so zapísaním nehnuteľnosti ako sídla do OR na tomto súhlase osvedčený podpis.

Toto sú iba niektoré (podľa nášho názoru najdôležitejšie) zmeny obchodnoprávnej úpravy, ktoré nadobudli účinnosť 1.10.2020.